Rekapituláci : Nový život

18. prosince 2011 v 17:42 | DemonWolfie |  Príbehy
Je mi smutno za for-wolf :( hlavne kôli príbehom tak som si zhrnula celí príbeh ( ktorý blo na časti ) Nový život a v celku ho vám sem dám . Takže pekné čítanie praje. /vieeeeeeeem je to dlhé .. ale prečítajte si to mne sa velmi páči/
Bystrinou prebehne siví vlk. Zavije. To radšej nie , myslím si . Musím utiecť. Zrazu začjem hrom . Pomaly sa rozprší, a už aj leje. Hladám mamu . Kde ? KDE?! Kožúišok mi uplne premokol. Hľadám moju mamu, ale bezvísledne. Som ďaleko ad nory. Vyť by som aj vedela, ale ten veľký siví vlk? ; Uprene na mňa pozerá. Rozmýšľaj. Rozmýšľaj! Áno , ano ňuch tak to vravela mama. Cítim jej pach áno jej aj mojich malích bračekov. Už bežím za ich pachmy. Ale zahúka výr, bola som dosť rozrušená nato aby som pochopila to znamenie. Sústreď sa vravím si v duchu. Nájdem mamu aj bratou a spoločne sa k mame pritúlime. Už som zase na stope . Už som skoro pri nich . A zrazu zatím pach krvi. Vlčej krvi!
Priídem blišie , mama je celá od krvi. Šťuchnem do nej ňufákom na pozdrav, a zrazu zbadám to čo žiadne vĺčatko nikdy nechce vidieť. Vedľa mami , teda za ňou leží malý braček - mŕtvi- bezdichý. Zobúdzam mamu chcem jej povedať že niekto ublížil bračekovi, ale ona stále spí. Skočím do nory, ležia v ňej další dvaja mračkovia a len .. len pozostatky tretieho.... Potom všetko pochopím ; mama aj bratia sú všetci v inom teraz stali sa bezdichími. Vijdem pred noru k mame. A rozmýšľam ostala som sama. Mamička nám vždy vravela že keď cítime pach pumy musíme utiec, alebo keď natrafíme na cudziu svorky skrčíme sa a zaskučíme a potom zakívame chvostom.

Oranžové oči sledovali ako sa malé vĺča zosúva na svah. A začína s smutním vlčím plačom. S plaču sa stáva smutná zarmutná pieseň vlka. Pieseň o tom že osatla sama že nemá km ísť. O tom ako je jej koniec, že mala ostať s bračekmi a teraz by boli spolu. Pieseň je tak smutá že vlastník oranžových očí potláča skučot..

Zrazu sa strhnem ...veď za mamou a bračekom vidno stopy. Veľké na rysa , ale hlboké na vlka. Skúmam lepšie. A zrazu pomkne ma strašný strach stopy patria pume. PUME!
Malé vĺča už zaňuchalo pumu. V strachu z nej sa vrhlo do náruče majiteľovi oranžovích očí. Ten zacúval aby si ho vĺča nevšimlo. Dúfal že ho v tom strachu neviňuchá. Vĺča sa vteperilo do zajačej nori. Zacítilo pumu, ale aj majiteľa oranžovích očí - sivého vlka.
Čo budem robiť ,, nariekam veď tí dvaja mi ublížia. V tom započujem ako sa puma optiera o strom a značkuje si ho; zle je ZLE . Puma si tu robí teritórium. Vtisnem sa hlbšie do nory.
Puma zacítila vĺča túliace sa v nore . Postavila sa pred noru a čakala . Siví vlk vyceril zuby. Nevedel čo robiť.
Zrazu ma puma chytila za krk a vyhodila z nory... Už bola celkom primne pripravená na to že ma zabije keď sa stalo niečo neuveriteľné; siví vlk vyskočil spoza pumy a uhryzol ju do krku až tak že jej prerezal tepnu. Potom ma zobral do papuli a odišiel
. Oči sivého vlka v tme žiarili na oranžovo , ale v dennom svetle ich má až prekvapivo modré°; pomyslela som si . Chcela som s ním nadviazať reč ale nevedela som čo povedať. Nakoniec som začala: "Kde máš svorku ?"
"Nemám", odpovedal mi siví vlk. Jeho odpoveď ma prekvapila veď vtedy pri rieke som ho počula vyť .....
"Muselo to byť strašné stratiť rodinu", povedal po chvíli. Zrazu sa ma spýtal niečo čo ma zaskočilo : " Vieš loviť, stopovať ?"
Neodpovedala som . " Tak ti s tým pomôžem ", predniesol po chvíli.
Vstal. Kívol mi hlavou aby som ho nasledovala. Potom mi prikázal niečo toho zmyslu že ho mám vo všetkom napodobňovať. Zrazu sa začal skoro plaziť, skúšala som to aj ja . Pomaly sa priplazil k srne, a ja s ním. V tedy začal bežať, ale nie kade tade ako by som bežala ja , ale presne za srnou; a ja za ním. Po pár minútach srna spomalila a on ju uhryzol do nohy, a potom ešte raz a ešte. Srna už sa už len pomaly plazila , keď ju siví vlk predbehol, otočil sa k jej tvári a zahryzol jej do krku. Vtedy na zem vedľa neho padla mŕtva srna. Polmaly sa nažral a potom nechal pol srny mne. Mňam to bola lahôdka. Ale potom som to pochopila už som na ceste za novým životom.
Po pár dňoch som si sivého vlka oblúbila. Naučil ma loviť. Bol mi ako otec. Jedného dňa sa však zdvihol a začal odchádzať. Myslela som si že na lov tak som ho nasledovala ( dievné veď vždy sme lovievali spolu tak prečo ma nevolal).Šli sme dlho celé dve tmy a dve svetlá( 2 noci a 2 dni).. Potom Siví vlk našiel novú noru. Bola malá pre nás oboch ale aj tak sme tam ostali.. Nosil ma všade zo sebo dokonca aj na nočné lovy. Jedna vec mi bola divná vôbec nám neznačkoval územie.. Raz začul zavýjať cudziu svorku hneď sa začal zberať na odchod. A ja s ním ... Divné s mamou sme si nikdy nesťahovali nory... Ách mama prečo si ma tu nechala.

Po odchode do novej nory sa Siví vlk vytratil.. Naschvál vtedy keď som už spala ...... Ráno sa nevráil... Ani na další deň ... Ani potom. Išla som ho hladať... Dni plinuli , ale Siví vlk neprichádzal . Jedného dňa som započula vlčie zavýjanie .. Šla som za zvuk v mysli som sa už stretla so Sivím vlkom. Ale keď som tam prišla nebol ta Sivý vlk, ale celá svorka . Cudzia svorka . Tvárili sa priateĺsky kím neprišiel vodca.. Ten začal vrčať..... S toho zvouku sa mi celé telo roztriaslo. Chcela som ujsť ale všimla som si že ostatný vlci okolo mňa utorili kruch ... Začal boj . Vodca minul moju hlavu len o milimerer . Nevedela som čo robiť °; poskakovala som naokola a snažila som sa uniknúť a aspoň trochu zmierniť súperove útoky.. Zrazu zastal. Asi si rozmyslel že ma nechá nech sa unavím ... Teraz už neprichádzaly žiadne ochrany Sivého vlka ..Musela som sama čeliť ovela silnejšiemu vlkovi. Pár krát som obišla kruh. Potom som z ničoho nič na Vodcu zaútočila zo zadu . Zahryzla som sa mu do zadnej nohy . Zaprašťala kosť. .. Nigdy som si nemyslela že môžem byť taká silná.. Videla som pohľady ostatných zo svorky . Čakali ktorý z nás podne prví na zem . Čakali že konečne po dlhom čase zaboria tesáky do vlčieho tela. No z uvažovania ma prebudilo to že Vodca sa prutko otočil .Odbehla som až na koniec kruhu ... Vodca kríval taže som bola silnejšia. Videla som ako Siví vlk zabíjal pumu ... Vlk bude asi slabší. No Siví vlk bol dospelý silný vlk, nie mladá vlčica bez rozvahy a všetkej sili... Siví vlk pume prehryzol tepnu len škoda je že kím nájdem tepnu Vodca ma zabije. No rozum my pomohol. Zahryzla som sa Vodcovi svorky tam kde sa spája krk s chrptom... A potom sa stalo niečo neuveritelné zlomila som Vodcovi krčnú chrpticu. Vodca v tej chvýli spolu s puknutím kostí zvalil na zem. Ale nanešťastie keď sa zrúcal na zem mi zahryzol do krku .. Hneď ku mne prišla moja nová svorka a začala Starého Vodcu trhať..
Bola som na seba pyšná vyhrala som boj s ovela silnejším vlkom.. Ale aj tak mi chýbajú.
Všetci mi chýbajú Siví vlk, mama a moji bračekovia ....
Všetci vlci sa ku mne začali zbiehať .. Pozraviť ma kívnutím chvostom.. Zrazu ku mne prišiel o niečo mladší vlk (samec) .. Všade chodil za mnou .. Robehla som sa do lesa hladať Sivého vlka.. Mladý šiel za mnou, no nevadil mi. Ale keď sa rozbehli aj ďalší jednému som hryzla do krku .. Nechcela som , aleb myslela som si že sa uhne......Vtedy všetci okrem mladého bieleho vlka ušili. Bolo mi to jedno a stále som bežala k našej starej nore... Keď som prišla nič od môjho odchodu sa nezmenilo. Rozbehla som sa do lesa .. Už som bola veľmi ďaleko od nory a ešte ďalej od svorky.. Pozrela som sa za seba a uvidela som ako Bieli kľučkuje pomedzi stromi za mnou. Tak som sa rozbehla ďalej .. Hlboko v lese bolo cítiť smrť.. Neviem prečo som sa rozbehla presne za pachom.. Keď som pribehla na miesto kde bolo smrť cítiť najviac z hrdla sa mi vydralo zaskučanie. Bol to mŕtvi Siví vlk.. Tá vec bola priam deprimujúca.. Tento vlk sa o mňa staral keď som prišla o rodinu.. Prečo práve ja ? Všetci majú bratov či mamu , všetci majú svorku.. Prečo ja .. Bielii sa ku mne pomaly prikrádal začal mi lízať nos .. No ja som po ňom chňapla . Hryzla som ho do ucha .. Ušiel so zaskučaním . Bolo mi ľúto čo som mu urobila , ale v hlave i v srdci bolo miesto iba pre zosnulého Sivého vlka ....... Po pár dňoch ma chytil divný pud .. Pomsta... Musím Sivého vlka pomstiť .. Musím pomsiť svoju mamu aj bratov.. A musím sa pomstiť že mi zničili život ! Hneď som viňochala kto bol páchatel bola to puma. Zase !!! Bez premyslenia som sa robehla za už skoro necítiteľnou stopou. Len pomsta ma hnala ďalej , dokonca mi aj zaostrila zmysli ...
Bieli stále uháňal za vlčicov ... Jej čierna srsť sa jagala všetkími farbami dúhy. Cítil že ho má rada do prečo ho uhryzla ? No jedna vec v jej pachu ho desila , bola to chuť po krvi. Až príliš prehnaná neprevážená . Túto vec už poznal jeho brata to zabilo..
Už som bola blýzko keď som uvidela ako za mnou beží Bieli . Keď ma uvidel zakýval chvostom a veselo zavyl ... Keď sa priblížil bližše zasa som ho uhryzla no teraz som len o kúsok minula cieľ . Už som ho nechcela hryznúť do chrbtice , ale do krku.
Jej ostré tesáky len o kúsok minuli svoj cieľ . Veľkú tepnu. Bieli sa zrutil na zem a očam ju prosil o odpustenie . V jej nádherních očiach nebolo ani trochu zľutovania. Boli plné k nenávisti. A všetku zlosť si viničila na Bielom
O pár hodín som dobehla k pume. Spala .. Vrhala som sa na ňu a myslela som si že si ma nevšimne . No puma sa hneď vrhla na mňa . Už som bola zase mláďa chúliace sa v nore čakajúce na záchranu . No teraz pomoc neprišla. Pomaly som čakala na smrť až vtedy som si uvedomila že puma ma drží tak že má pri mne stranu krku s tepnou no hneď ako som len kusok do jej tela mikla sa tak že ma oslobodila z jej zovretia. No aj ja som musela vytiahnuť tesáky z jej krku . No vtedy keď to vizeralo že umriem prišiel Bieli .. Skočil na pumu a pozhryzol ju do chrbta ... Puma utiekla . Bieli ma zachránil. Aj po tom čo som mu urobila prišiel!
Po nejakom čase sme si s Bielim založili rodinu . Mali sme 5 vĺčat. Konečne mi môj život stál aspoň za niečo. Teraz by som bola hodná za Bieleho obetovať svoj život.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pirate-jack Pirate-jack | E-mail | Web | 18. prosince 2011 v 18:07 | Reagovat

máš u mě ceny za párty, snad se ti budou líbit.

2 Petha Petha | Web | 18. prosince 2011 v 19:10 | Reagovat

moc smutný příběh, u toho začátku mi upa naskočily slzy :-( ale má šťastný konec a to je hlavní ;oD
btw, tu hru neznám O.o...hm, podívám se na google abych o ní něco zjistila :D

3 Werewalf Werewalf | Web | 19. prosince 2011 v 14:06 | Reagovat

chceš udělat diplom?

4 Car(lev15) Car(lev15) | Web | 20. prosince 2011 v 15:45 | Reagovat

[2]: jo.Ale velký zachránce nakonec pomohl a naučil co byl potřeba:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama